ROZHOVOR S PANI UČITEĽKOU CVENGROŠOVOU

11. apríl 2018

Aké predmety vyučujete na našej škole?

Matematiku.

Ste triednou učiteľkou?

Áno, v III.B – v bilingváli.

Čím ste chceli byť, keď ste boli dieťaťom?

Veterinárka.

Prečo práve veterinárka?

Neviem, tak sa mi to páčilo. Mám rada zvieratá, vždy sme mali nejaké doma.

A prečo ste teraz učiteľka, keď ste chceli byť veterinárka?

Odhovorili ma, že veterinárka je ťažké povolanie pre ženu.

Bolo niečo, čo Vás namotivovalo byť učiteľkou?

Môj učiteľ matematiky. Ten starší pupkatý pán. Volal sa Šumný. A “šumný” (pekný po spišsky) aj bol. Fakt bol sympaťák. Optimizmus z neho neskutočne sršal, preto som sa matematiky nikdy nebála. Presne kvôli tomu. A nikdy sme nevedeli, kedy bude písomka. Povedal: “Poďte do fyzikálne.” Opýtali sme sa: “Písomka?” On: “Nie. Radostné preverenie Vašich vedomostí.” Nikdy to nebola písomka…

A kedy ste došli k tomu, že učiteľstvo je to správne?

No, keď som išla písať prihlášku na vysokú školu.

Až vtedy?

Áno. Vtedy sa musí človek rozhodnúť definitívne.

Keby ste si mohli ešte raz vybrať životnú cestu, zvolili by ste si túto?

Asi áno. Doteraz neľutujem.

Učili ste okrem Javorky aj na iných školách?

Nie. Ja som prišla po škole rovno sem. Som jedna z množstva ľudí, ktorí sú tu už veľmi dlho, ale asi iba jedna z dvoch, ktorí za celú krátku históriu pracovali od začiatku iba tu.

Vlastne na strednej ste tu neštudovali?

Ja nie som odtiaľto. Keď som sa sem vydala, tak som mohla ísť na gymnázium na Školskú, ale povedala som si, že tam ísť nechcem. Ale aj tak ma gymnázium neminulo. Odvtedy som teda tu.

Čo je pre Vás na tomto povolaní najkrajšie a čo najhoršie?

Najhoršie je uzatvárať polročné známky a najkrajšie je, samozrejme, samotná práca so študentmi.

Prečo je najhoršie uzatvárať známky?

Nie je vždy známka ako známka. Snažím sa, aby to bolo spravodlivé. Aby som sa dokázala pozrieť do očí každému. Odkedy máme jednotnú klasifikáciu z matematiky, tak je to jednoznačné, jednoduchšie a aj spravodlivejšie. Hoci sa musíme v podstate vždy vtesnať len do štyroch stupňov…

Máte nejaké nápady alebo túžite po niečom, čo by ste zmenili v školstve alebo vo

vyučovacom procese?

Na zmenu by toho bolo celkom dosť. Hlavne to financovanie škôl. V podstate som nad tým nerozmýšľala. Keď budú peniaze, tak potom človek začne aj rozmýšľať. V školstve ich chýba veľmi veľa, čo sa týka najmä pomôcok a vybavenia.

Čomu sa radi venujete vo svojom voľnom čase?

Pečiem, varím, pracujem v záhradke, chodím na prechádzky + opravujem písomky.

Máte domáce zvieratko?

Máme dvoch mačiakov (otca so synom), ktorí majú túlavé labky.

Mali ste obľúbené predmety v škole?

Áno, jednoznačne matematiku! A ešte biológiu. Biológiu kvôli tomu, že som chcela byť veterinárka, a matiku kvôli učiteľovi. Ale vyznám sa veľmi dobre aj v slovenskom jazyku.

Aký bol začiatok Vašej kariéry? Nemali ste trému?

Človek má v podstate trému alebo taký rešpekt vždy, keď ide prvýkrát do triedy. Platí to ešte aj po toľkých rokoch. Vždy tam je rešpekt.

Myslíte si, že Vás študenti berú za autoritu ako kedysi alebo sa ich prístup zmenil?

Dúfam, že ma berú za autoritu, ale ich prístup sa určite zmenil. Odbúrala sa nejaká tá hranica, rozdiel medzi učiteľom a študentom. Vzťah medzi nami je otvorenejší a tak v konečnom dôsledku aj menej stresujúci.

Zastavujú Vás bývali študenti na ulici alebo je to tak, že sa po Vám rokoch už ani nepozdravia?

Nie, pravdaže, zastavujú ma pravidelne. Nemajú zábrany pozhovárať sa ani v obchodných centrách, kde na seba dosť často natrafíme. A prídu, samozrejme, aj do školy. Radi sa sem vracajú. Je dobré, keď naši absolventi prídu a pohľadajú svojich učiteľov. Značí to, že ešte nezabudli a že sa tu cítili veľmi dobre.

Čo by sa malo zmeniť v školstve? Čo učiteľov ako vy najviac trápi a malo by sa to zreformovať?

Podľa mňa to ide vždy naopak, ako by malo. K moci sa dostanú tí, ktorí neboli učiteľmi, a potom to tak aj vyzerá. Pre školstvo do budúcnosti je potrebných veľa pozitívnych zmien, ale musia ich urobiť ľudia, ktorí do školstva vidia a vedia, čo je to byť učiteľom.

Máme tu aj otázky od študentov. Čo si myslíte o svojej triede a ako ju vnímate?

Mám ich rada, vnímam ju dobre, preto som sa tam vrátila aj napriek tomu, že som jednu triedu musela pustiť.

Čo by ste chceli odkázať našim študentom?

My sme voľakedy mali heslá: “Učiť sa, učiť sa, učiť sa.” (Vladimír Iľjič Lenin.) S cudzími jazykmi sa dnes majú možnosť dostať aj na opačný koniec zemegule, napr. do Austrálie. Šance sú neobmedzené a dvere majú otvorené dokorán.

Ďakujeme pani učiteľke za príjemný rozhovor.

ZUZANA JAKUBCOVÁ, VINCENT FERKO, DANIEL BORŽÍK