ROZHOVOR S PANI UČITEĽKOU ONDZIKOVOU

17. jún 2018

Aké predmety vyučujete?

Angličtinu a maturitné Globálne štúdia.

Čím ste chceli byť ako dieťa?

Hm, ťažká otázka. Keď si dobre pamätám, tak na začiatku som chcela byť astronaut, chcela som ísť do vesmíru. Potom som to zmenila lebo som zistila, že nie je to veľmi bezpečné a chcela som byť doktorkou. Nakoniec som si povedala, že ani to nebudem.

Kedy ste prišli na to, že učiteľstvo je to správne?

Ešte som k tomu nedošla, či to je správne alebo nesprávne. Myslím si, že keď sa na to pozriem s odstupom času po 20 rokoch, potom sa ma môžeš spýtať túto otázku.

Čo je na tomto povolaní najlepšie a naopak, najhoršie?

Najlepší moment je keď si žiak uvedomí, že niečo pochopil. Ten výraz tváre je najkrajšie čo môžete vidieť v povolaní učiteľa. Najhoršie je keď vám žiaci neprídu na hodinu. Myslím si, že v rámci vzťahov to nerobí dobrú atmosféru. Učiteľ je stále človek, ktorý pracuje s ľuďmi.

Aký prístup volíte k študentom? Ako si získavate rešpekt?

Má to dve stránky. Prvá je osobnostná povaha človeka. Rešpekt si človek nevybuduje tým, že je buď autoritatívny alebo nie je. Skôr je to o tom, aké má povahové vlastnosti a druhá stránka je ako to vnímajú študenti. Skôr by som sa na to opýtala ich.

Čomu sa rada venujete vo svojom voľnom čase?

Nazvime to čas mimo školy, učiteľstva. Takmer polovicu svojho času venujem projektom, ich realizácii a organizácii. Popri učeniu je to druhá najviac obsiahnutá časť. Bavilo ma to a stále ma to baví, takže zaberá mi to veľmi veľa času. Okrem toho mám strašne rada chodenie do prírody, turistiku a určite bicyklovanie.

Prečo vás tak bavia projekty?

Je to tá atmosféra. Tým, že prídeš na medzinárodný projekt, spoznáš ľudí, ktorý sú rôzni, majú inú kultúru a vychádzajú z iného prostredia. Mne osobne to dáva strašne veľa, lebo sa človek naučí porovnávať ľudí ale neznamená to odsudzovať. Za 12 rokov projektovania mi to dalo strašne veľa. Naširoko ti to otvorí oči a niekedy je náročné sa vrátiť do prostredia, v ktorom vyrastáš, pretože tí ľudia to nevedia pochopiť. Je to najväčší prínos v mojom živote. Neľutujem ani jeden jediný projekt.

Máte obľúbenú krajinu kde sa rada vraciate?

Turecko je pre mňa naj destinácia, pretože tam chodím už ôsmy rok a vždy keď tam prídem, tí ľudia sú tam úplne iní ako tu. Sú milší, priateľskejší a otvorení. Za osem rokov sa mi nestalo, aby mi niekto nepomohol keď som mala problém. V iných krajinách bolo veľa konfliktných situácií a tí ľudia sa zachovali inak. Je tam história, ktorá je úplne iná v porovnaní so Slovenskom, je tam čo pozerať.

Čo vás ako učiteľov najviac trápi v školstve a malo by sa to zmeniť?

Keď to zoberiem z celkového pohľadu, tak predovšetkým vnímanie školstva slovenským národom. Slováci majú tendenciu tvrdiť, že školstvo je dôležité, ale je strašne málo ľudí, ktorí sa pozrú na školstvo reálne. Na druhej strane je veľa ľudí, ktorí odsudzujú situáciu v školstve ale neuvedomujú si, že aj oni prispievajú do toho stavu, v ktorom je. V druhom rade sú tu rodičia, ktorí si myslia, že keď dajú deťom všetko, tak budú v dospelosti samostatné. Myslím, že rodina hrá veľkú rolu v tom ako sa žiaci pozerajú na školstvo. Potom sa nečudujme, že status učiteľa na Slovensku je biedny. A je pravda, že školstvo je podfinancované a treba ho dofinancovať ale to je otázka na našu vládu.

Čo by ste chceli odkázať svojmu mladšiemu ja? Napríklad na strednej škole.

To je náročná otázka. Možno, že využívať možnosti. Keď porovnám seba a vás na strednej škole, tak vy ich máte neskutočne veľké množstvo a nevidíte ich. My sme mali tak 10 percent vašich možností a je pravda, že sme ich tiež nevyužívali. Keby som sa mala vrátiť v čase, veľa vecí by som urobila inak. Človek, keď raz urobí rozhodnutie, musí si byť vedomý aj dôsledkov. Moje mladšie ja.. neviem, aby sa viac učilo?

Čiže má to zmysel teraz sa učiť a vzdelávať?

Je rozdiel sa učiť a vzdelávať sa. Jedna vec je, že sa vzdelávaš lebo ťa niekto alebo systém tlačí do toho a druhá vec je, keď sa učím lebo sa chcem učiť. Je strašne veľa podnetov a možností, na ktorých sa môžete učiť a skúsenosti, ktoré naberiete, v živote zúročíte. Aj keď sa vám to momentálne nezdá, za 10-15 rokov každú jednu vec, ktorú ste sa naučili, niekde použijete.

Teraz nasledujú životné otázky, nad ktorými musíte veľmi premýšľať.

Okej.

Ktorý predmet ste najviac neznášali na strednej škole?

Hmm, kreslenie.

Radšej by ste kreslili alebo robili školníka?

Jednoznačne ten školník.

Radšej by ste celý život učili na Javorke alebo triedila v meste ihličie od lístia s platom 6000 mesačne?

Život nie je o peniazoch, takže by som si vybrala Javorku.

A posledná otázka. Dali by ste radšej všetkým žiakom právom 5 alebo všetkým neprávom jednotky?

Radšej by som im dala právom päťky.

Pani učiteľke ďakujeme za príjemný rozhovor a prajeme veľa úspechov v živote.

SIMONA SAFKOVÁ, ADAM KUBALA, VINCENT FERKO