ROZHOVOR S ÚČASTNÍKMI TRÉNINGOVÉHO KURZU V SRBSKU

Tri naše študentky (Dominika Mlynárová, Jessica Brandoburová a Julka Orešková) sa spolu s pani uč. Ondzikovou pred pár týždňami zúčastnili tréningového kurzu v Srbsku v meste Velika Plana. Názov projektu bol Leaving Youth, Facing the Truth, zameriaval sa na mladých ľudí opúšťajúcich svoje krajiny. Účastníci boli zo siedmich krajín (Grécko, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Bulharsko, Estónsko a samozrejme Srbsko). Rozhodli sme sa ich opýtať na ich dojmy a zážitky.

1. Prečo ste sa rozhodli ísť na výmenu?

Dominika & Jessica: To dokonca nebola výmena, ale tréningový kurz. Bolo to také spontánne, téma bola zaujímavá. Bola o migrácii a mladých ľuďoch, ktorí odchádzajú zo svojich krajín do zahraničia. Myslím, že tá téma rozhodla.

Julka: Ponuka ísť na výmenu ma veľmi nadchla keďže to bola moja prvá výmena. Chcela som zažiť a odskúšať si niečo nové a keďže rada skúšam nové veci a riskuje, veľmi rada som do toho šla.

2. Boli ste predtým na niečom takom?

Dominika & Jessica: Nie, bol to náš prvý Erasmus. Chceli sme skúsiť, čo to bude. Od ľudí, čo už boli na projekte, som počula len chválu a boli s tým spokojní. Povedali sme si, že aj my skúsime.

3. Ako ste sa tam cítili? Neboli ste „homesick“?

Dominika & Jessica: Nie. Ľahko sme sa tam asimilovali, zvykli sme si. Natrafili sme na veľmi dobrú skupinu. Mali sme šťastie v tom, že sme boli taká malá rodinka, keďže nás tam bolo iba 16. Ten týždeň zbehol veľmi rýchlo, brali by sme aj dlhšie.

Julka: Cítila som sa veľmi dobre, boli sme super kolektív čiže o zábavu bolo vždy postarané. Vracať sa domov ku každodenným povinnostiam sa mi veľmi nechcelo, no chýbali mi kamaráti a domov.

4. Zmenil projekt váš pohľad na cudzincov, svet? Keďže aj tá téma, migrácia mladých ľudí, bola určite aktuálna.

Dominika & Jessica: Uvedomili sme si, že z tých krajín čo tam boli, sme ako Slovensko na tom najlepšie. Asi lepšie ako Rumunsko alebo Grécko. U nich odchádzajú fakt vysoké počty mladých ľudí do zahraničia, Rumunsko opustilo za posledných 10 rokov 12% obyvateľov. Horšie je na tom už len Sýria. Také otvorenie očí, že na tom nie sme až tak zle, ako sme si mysleli.

Julka: Dozvedela som sa veľa nových vecí o ostatných krajinách. Súčasné problémy hlavne týkajúc sa migrácie, politiky, školstva a ekonómie. A hlavne to, že každá krajina má svoje plusy aj mínusy, vie očariť a takisto aj sklamať. Čiže nakoniec som usúdila, že Slovensko je na tom v podstate veľmi dobre v porovnaní s problémami ostatných krajín.

5. Spoznali ste kamarátov, ktorých by ste radi v budúcnosti navštívili?

Dominika & Jessica: Zopár ľudí sme spoznali, s ktorými máme fakt dobré vzťahy. Chceli by sme sa niekedy v budúcnosti stretnúť, hlavne z Rumunska, Lotyšska a Estónska.

Julka: Ako som už spomínala boli sme naozaj skvelí kolektív a všetci sme si rozumeli. Samozrejme ak budem mať najbližšie príležitosť, veľmi rada by som sa s nimi stretla znova.

6. Ako hodnotíte projekt z hľadiska organizácie? Dokázali vás organizátori vtiahnuť do témy, nebol program prehrotený?

Dominika & Jessica: Myslím, že nie. Rozprávali sme aj s nimi po večeroch o tom. Pôvodne očakávali, že ako účastníci budeme na vyššej úrovni, ale potom si uvedomili, že nie všetci máme také vedomosti ohľadom témy, čiže znížili trochu úroveň. Vedeli sme sa dohodnúť.

Čakala som že budeme hodinu a pol sedieť a počúvať o nejakej téme, ale všetky tie sessions a prednášky boli robené tak, že sme diskutovali. Bolo to robené formou neformálneho vzdelávania, čo bolo dobré.

7. Ako sa vám páčili intercultural nights? Dozvedeli ste sa niečo nové o krajinách?

Julka: Na intercultural nights som sa naozaj veľmi tešila. Bolo to veľmi zaujímavé. Každá jedna krajina odprezentovala svoje zvyky, tradície, tradičné jedlá, tance, zaujímavosti a samozrejme aj trochu histórie o krajine. Prišla som na to že narátať po Estónsky do desať je veľmi zaujímavé ale nikdy to nebudem vedieť, alebo Bulharské cukríky s príchuťou ruží chutia ako lacný parfém z drogérie a dokonca aj to, že lotyšské tradície zahrňujú kúpanie sa v jazere nahí.

8. Čím ťa prekvapilo Srbsko alebo to bolo to čo si očakávala? Boli ste niekde na výlete?

Dominika & Jessica: Tak od Srbska som očakávala, že to bude oveľa menej na úrovni, že tam bude chudoba. Sem tam to bolo na vidieku vidieť ale v mestách ani nie. Ľudia boli príjemní, všetci sa usmievali. Bolo vidno, že sú to milí ľudia. Pripadali mi pohostinnejší a otvorenejší k ľuďom ako tu na Slovensku.

Julka: Popravde nemala som žiadne očakávania pretože som sa nechcela sklamať. A naopak veľmi sa mi tam páčilo. Mesto v ktorom sme sídlili ako keby zastalo v čase 80.rokov čo bolo pre mňa veľmi výnimočné. Je tam lacný život, ľudia boli milí a skromní. Jeden z výletov bol výlet do Ethno village neďaleko nášho mesta. Boli to skromné zachovalé chatky vo veľmi peknom prostredí niečo ako u nás skanzen.

9. Pociťovali ste jazykovú bariéru u seba alebo u iných?

Zo začiatku to bolo ťažšie, ale ku koncu to už bolo jedno. Všetci sme sa aj tak rozumeli.

10. Plánujete ísť na ďalší projekt?

Dominika & Jessica: Ak by sme mali ohodnotiť tento tréning od 1-5 (5 je najviac), dostal by 5. Aj šesť. Určite chceme ísť na niečo také opäť a odporúčame to aj ostatným.

Julka: Určite áno. Moje rozhodnutie s odchodom do Srbska bolo veľmi spontánne, no nikdy by som ho neoľutovala. Spoznala som úžasných ľudí, odniesla si skvelé zážitky, naučila sa mnoho o ostatných krajinách, prekonala jazykové bariéry. Bola to úžasná príležitosť a som veľmi vďačná že som mohla byť jej súčasťou.